Aero A.100
| Aero A.100 | |
 | |
| Typ | ľahké bombardovacie a prieskumné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Aero |
| Prvý let | 1933 |
| Zavedený | 1934 |
| Vyradený | ~1944 |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Česko-Slovensko Slovensko |
| Výroba | 1933 – 1938 |
| Vyrobených | 44 |
| Varianty | Aero Ab.101 Aero A.101 |
Aero A.100 (v niektorých zdrojoch označovaný ako A 100 alebo A-100) bol diaľkový prieskumný a bombardovací dvojplošník, skonštruovaný firmou Aero v 30. rokoch 20. storočia.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Prudko sa zhoršujúca medzinárodná politická situácia v tridsiatych rokoch 20. storočia donútila k modernizácii svojho leteckého parku aj československú armádu. V súlade s touto situáciou bol v roku 1932 ministerstvom národnej obrany vyhlásený tender na nový moderný diaľkový prieskumný a bombardovací stroj, tzv. „jednotného typu“, ktorý by nahradil zastarané lietadlá A.11, Š.16 a AP.32. Dokumentáciu odoslali 4 firmy: Aero, Praga, Letov a Avia, podľa nej boli na stavbu prototypov vybrané Aero A.100 a E.36 (BH.36). Keďže stroj firmy Praga nebol dokončený včas, konkurz vyhrala firma Aero.
V dobe svojho vzniku bolo Aero A.100 rýchle dvojplošné lietadlo aerodynamického tvaru. Na verejnosti bol dvojplošník po prvýkrát predvedený 10. septembra 1933 na leteckom dni v Prahe, pilotovaný firemným pilotom Vnukom. V čase svojho predstavenia na leteckej prehliadke prebiehali záverečné vojskové skúšky, trvajúce od mája 1933 do októbra 1933. Medzi hlavné problémy nového lietadla patrili vibrácie trupu a to hlavne chvostových plôch a koncov krídel. Problémy spôsobovali aj letové vlastnosti po inštalácii vojenského vybavenia. Preto vydalo ministerstvo pokyn prepracovať stroj, pričom boli prekonštruované konce krídel, chvostových plôch, bola predĺžená predná časť trupu a iné úpravy.
Prvú objednávku od ministerstva dostala firma Aero 18. októbra 1933 v počte 11 lietadiel A.100, pričom armáda ich preberala od júla do októbra 1934. Druhá objednávka v počte 33 ks bola prebraná armádou medzi januárom a májom 1935.
Operačné nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Kvôli svojej rýchlosti bol A.100 používaný hlavne na prieskumné účely a tak najčastejšie tvoril výzbroj prieskumných letiek. Prieskumná verzia mohla vo vzduchu vydržať až 5 hodín. Lietadlo v bombardovacej verzii unieslo 600 kg bômb. Pod trupom boli 4 závesníky pre bomby od 50 kg do 200 kg, pričom v trupovej bombovnici mohli byť umiestnené bomby do hmotnosti až 300 kg. Lietadlá sa zúčastnili mobilizácie v roku 1938 a slúžili na výcvik aj vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove.
Typ Aero A.101, totožný s A.100, až na motor Asso, bol predaný v počte približne 50 ks do republikánskeho Španielska, kde bojoval v Španielskej občianskej vojne.
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
- Slovenské vzdušné zbrane používali po rozpade Česko-Slovenska v roku 1939 celkovo 14 kusov A.100, ktoré boli používané na výcvik pilotov.
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]Stroj A.100 bol dvojmiestny diaľkový prieskumný a bombardovací dvojplošník zmiešanej konštrukcie s pevným podvozkom. Trup priehradovej konštrukcie bol zvarený z oceľových rúrok, na tieto konštrukcii bola upevnená tvarová karoséria s eliptickým prierezom. Prednú časť trupu kryli duralové panely a zvyšok bol potiahnutý plátnom. Krídla boli dvojnosníkové, klasickej drevenej konštrukcie, potiahnuté plátnom. Vyvážené krídelka kovovej konštrukcie a pláteným poťahom boli umiestnené len na hornom krídle. Medzikrídelné vzpery boli tvorené oceľovými rúrkami s profilovaným zákrytom. Vnútorné výstuhy krídel tvorili dvojité profilované laná, neskôr profilované drôty firmy Avia. Chvostové plochy mali kostru zvarenú z oceľových rúrok a boli potiahnuté plátnom. Podvozok s kolesami s priemerom 800 x 160 mm bol vybavený brzdami Dunlop. Ostrohu tvorila oceľová rúrka s vymeniteľnou pätkou. Pohonnou jednotkou bol vodou chladený dvanásťvalec Avia Hispano Suiza Vr-36, ktorý mal objem 36, 05 l a výkon 544 kW pri 2 100 ot./min. Motor bol vybavený reduktorom na vrtuli s prevodom 1:2. Palivo tvorila zmes benzínu a benzolu v pomere 70:30. Okovaná vrtuľa Aero mala priemer 3,95 m. V diaľkovej prieskumnej verzii bolo lietadlo vyzbrojené 4 guľometmi. Za motorom na oboch stranách trupu boli 2 synchronizované guľomety vz. 29, kalibru 7,92 mm, ovládané pilotom. Pozorovateľ ovládal dvojitý otočný guľomet vz. 30, kalibru 7,92 mm, ktorý bol inštalovaný na vysúvateľnej guľometnej lafete Šu-31, firmy Škoda. Každý guľomet mal zásobu nábojov vo ôsmich zásobníkoch po 70 ks.
- Posádka: 2
- Dĺžka: 11,08 m
- Rozpätie: 14,70 m
- Výška: 3,6 m
- Plocha krídel: 44,3 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 040 kg
- Vzletová hmotnosť: 3 220 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 7 646 kg
- Pohonná jednotka: 1 × vodou chladený dvanásťvalec Avia Hispano Suiza Vr-36, s objemom 36,05 l a výkonom 478 kW (544 kW pri 2 100 ot./min.[chýba zdroj])
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 260 km/h
- Cestovná rýchlosť: 230 km/h
- Dolet: 900 km
- Dostup: 6 500 m
- Stúpavosť: 4,2 m/s
- Plošné zaťaženie: 73 kg/m²
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- 2 × guľomet vz. 29 kalibru 7,92 mm
- dvojitý guľomet vz. 30 kalibru 7,92 mm
- Bomby: 600 kg
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- NĚMĚČEK, Václav. Československá letadla (I) (1918-1945), III vydanie. Praha : Naše vojsko, 1983.
